Pokecové stretnutie

Niekedy je účasť na stretku biedna. Proste objektívne dôvody – leje ako z krhly, je zima, ulicami sa valí voda ... jednoducho novembrové počasie príde už v polke septembra. Ale ak sa ľudia na stretko fakt tešia, ani „objektívne“ dôvody ich neodradia a prídu aj tak.

Júnové stretko má vždy zvláštne čaro. Čaro začiatku leta, keď si takmer každý spomenie aké to bolo byť mladým, chodiť do školy otročiť so šmirgľom v ruke (aby z lavice zmizli ťaháky z celého roku) a odpočítavať čas do začiatku prázdnin...

Keďže som na poslednom stretku pre pracovné nebol osobne, bude moje hodnotenie stručnejšie než obvykle. Moji zvedovia tvrdia, sa všetci dobre bavili a stretko sa opäť vydarilo. Aj preto, lebo sa na ňom objavilo niekoľko mladých nových tvárí... Noví ľudia - niečo, čo spomínam pomerne často.

Ďalšie vydarené stretko v rade. Nie vďaka nám dvom čo tie stretká robíme (drjajbolito a moja maličkosť/Matúš, samozrejme s výdatnou podporu našich krajších polovičiek), ale vďaka super ľuďom, ktorým tam mesiac čo mesiac prídu. Preto by som sa Vám všetkým chcel povedať „Ďakujem, ste skvelí!"

Naposledy som tu lamentoval nad tým, ako si občas sami hádžeme polená pod nohy. Tentokrát sa naopak musíme pochváliť. Stretko sa nám opäť vydarilo tak ako to bolo zvykom po iné mesiace ;-). Nie preto, že nás bolo oveľa viac ako minule. Na to, že nás je vždy riadna kopa sme za už zvyknutí.

Američania majú kúzelnú formulku „Set up yourself to fail“. Proste urobiť všetko preto, aby sa ti niečo ani náhodou nemohlo podariť. A presne takto sme si sami hodili polená pod nohy aj na posledné stretko. Dali sme ho na začiatok jarných prázdnin :-D.