Blog

O tom, že naše stretká majú zmysel, hovorí aj to, že napriek tomu, že na novembrové stretko bolo potrebné sa vybrať do vlhkej zimy a tmy, na účasti sa to vôbec neodrazilo. V útulne vyhriatých priestoroch salónika reštaurácie Vincent sme sa streli v obvyklom "počte skazených duší".

Aj keď sa snažíme dávať stretká tak, aby nekolidovali s termínom akčných chát, nie vždy je to možné. Náš “polyamory kvartet“ si dal tentokrát prednosť akčnej chate - čo je pochopiteľne, keďže sme ju organizovali :-D.

Nie všetky stretká sú si rovné. Raz sa nás zíde takmer 40, inokedy sa nezbiera ani polovica toho počtu. To septembrové bolo z tých druhých, tesne sme prekročili hranicu 10 ľudí. Tak ako každý mesiac, prišli medzi nás aj viacerí nováčikovia, dostalo sa im (obom dámam aj gentlemanom) viac pozornosti než obvykle, čo určite nie je na škodu :-D

Bolo nás veľa. Takmer 40 ľudí sme na stretku nemali už dlhšiu dobu. Najprv sme sa skúšali potlačiť v salóniku, ale pretože ľudí pribúdalo a pribúdalo, po asi hodine sme obsadili sme aj zvyšok reštaurácie. Ale vôbec to nevadilo, nejaké voľné miesta ešte ostali a zvládneme to aj keď vás po lete príde ešte viac.

Podľa našej „personalistky“ nás bolo len 18, čo je síce krásny vek, ale tak nejako sme čakali, že tento krát už nás bude výrazne cez dvadsať. Ale ťažko to niekomu vyčítať, keďže na tomto výsledku som sa podieľal aj ja osobne v neobvyklej role slameného vdovca...

Už sa vás niekto pýtal či si dáte čokoládu alebo zmrzlinu? Lebo presne tak sme sa s manželkou cítili keď sa v piatok konalo stretko a zároveň sme odlietali na dovolenku. Vzdať sme sa pochopiteľne nechceli ani jedného, a tak bol náš plán bol jasný...